Určite si ešte mnohí pamätáte horúcu sobotu pred dvoma týždňami, kedy do spišskej obce Hniezdne zavítal na pozvanie spoločnosti BGV slávny karatista a kickboxer Jean Claude Van Damme. Fanúšikov s najväčšou pravdepodobnosťou zaujali historky o jeho spolupráci s ďalšími hercami – bojovníkmi, ale z tejto návštevy sa dajú vyvodiť aj iné lekcie – záleží na uhle pohľadu. Keď sa JCVD moderátor Mišo Hudák opýtal v akom jazyku rozmýšľa, odpoveď nebola „po flámsky“ ako by sa dalo na rodeného Belgičana čakať. Tento Európan žijúci v Hong Kongu myslí anglicky.
V predchádzajúcej vete nedošlo k tlačovej chybe. Hovoriť anglicky je iba prvým stupňom na ceste k pochopeniu tohto jazyka a celej kultúry, ktorej jazyk umožnil vznik a ktorú tak obdivujeme. Reč skutočne ovláda až ten, kto v nej dokáže myslieť, ako to geniálne vyslovil rakúsky filozof Ludwig Wittgenstein vo voľnej parafráze: Hranice môjho myslenia sú dané hranicami môjho jazyka. Hranice sú dobrá vec v mnohých oblastiach života, často nás však stiesňujú. Doliehajú na nás pri stravovaní, pri zábave, pri míňaní peňazí, všade tam treba na ne dávať pozor. Príjemne sa prekračujú na dovolenke, ale možno iba pokiaľ ostávame niekde nablízku v našich tradičných destináciach. Kde sa nevieme dohovoriť, pociťujeme strach.
Strach nás obmedzuje a taktiež aj neznalosť cudzích rečí v dnešnom svete. Ak niekoho charakterizujú ako obmedzeného, dotyčný od spokojnosti nezvýskne. Dovolím si tvrdenie, že kto sa minimálne nepokúša osvojiť si základné znalosti lingua franca, dobrovoľne obmedzuje sám seba a svoje myslenie. (A aby toho nebolo málo, aj svoje šance na uplatnenie sa na trhu práce). Na záver však tri dobré správy: 1. Jazyk vás vieme naučiť a toto tvrdenie vám vieme dokázať 2. Nie je to drahé. 3. Na výber máte u nás okrem angličtiny 14 ďalších jazykov.
I keď bolo tlmočenie prejavu Jeana Clauda Van Damma údajne dobré, nechcete hviezde sami rozumieť, keď tu príde nabudúce aj so Silvestrom Stallone a Jackie Chanom?